Zverejnené 28.06.2023
Fotky a videá z fotopasce môžu na disku časom zaberať obrovské množstvo priestoru, pričom ich môžu byť kľudne desaťtisíce. Preto je dôležité mať v triedení a zálohovaní dát z fotopasce systém, ktorý vám umožní mať v nich prehľad a poriadok.
V tomto článku z kategórie rady a tipy pri používaní fotopasce by sme radi zhrnuli naše viac ako 10 ročné skúsenosti s používaním fotopascí. Budeme vychádzať najmä zo skúseností z monitoringu migračných koridorov veľkých šeliem, kde sme naraz obsluhovali viac ako 60 fotopascí.
V súčasnosti v rámci našich projektov a aktivít operujeme už s 97 fotopascami na rôznych miestach. Bez adekvátneho systému by bolo náročné efektívne spravovať obrovské množstvo fotografií a videí, ktoré tieto fotopasce generujú.
Je kľúčové, aby sme boli schopní vykonávať analýzy nad týmito dátami, ako aj rýchlo dohľadať historické záznamy. Ukážeme vám praktické tipy a návody na tvorbu vlastného systému, ktorý umožňuje efektívne pracovať s dátami z fotopascí a zabezpečiť ich systematické uchovávanie pre budúce účely.
Nasledovné body sú určené najmä pre ľudí, ktorí používajú fotopasce profesne, ale užitočné môžu byť určite aj pre tých z vás, ktorí používate fotopasce len pre potešenie a vlastnú potrebu. Je pritom jedno, či používate 2 - 3 fotopasce, alebo ich sú desiatky.
Pri používaní vyššieho počtu fotopascí je dôležité každú fotopascu označiť a pomenovať. Najjednoduchší spôsob je fotopasce očíslovať - každej fotopasci prideľte poradové číslo, ktoré do vnútra zapíšte fixkou alebo použite nalepovací štítok.
Fyzické označenie fotopasce pomôže predchádzať zmätkom pri zbieraní dát, najmä pokiaľ fotopasce kontroluje viacero ľudí z tímu.
Poradové číslo fotopasce následne zadajte aj priamo do fotopasce (názov fotopasce), kam môžete zadať aj poradové číslo lokality alebo jej názov. Tieto informácie sa následne zobrazujú v informačnom pásiku a pomáhajú pri ďalšej práci s dátami a ich nahrávaním do databázy.
V prípade, že by sa vám dáta z fotopasce pomiešali, vďaka poradovým číslam jednotlivých fotopascí ich budete vedieť spätne veľmi jednoducho identifikovať.
Informačný pásik pod fotkou obsahuje aj názov fotopasce, ktorý sa dá nastaviť v menu.
Pred zálohovaním dát je dôležité vytvoriť si prehľadný adresár, kam budete ukladať všetky záznamy z fotopascí. V tomto bode oceníte ich označenie pomocou poradových čísel.
Adresár by mal mať hierarchickú štruktúru, napr. Názov projektu - lokalita č. 1 - fotopasca č. 1 a pod. Môže vyzerať nejak takto:
Prehľadný adresár pre zálohovanie dát z fotopasce.
Je dobrým zvykom zálohovať dáta z fotopasce na 2 miestach naraz. Keďže sa väčšinou jedná o veľký objem dát, je na to dobré myslieť aj pri výbere média, ktoré budete na zálohovanie používať.
Na zálohovanie dát z fotopasce sú vhodné externé disky s kapacitou 1 TB a viac. V prípade, že budete s dátami následne potrebovať často pracovať, je lepšie použiť externý SSD disk. Ak bude disk slúžiť skôr ako pasívne externé úložisko, postačí vám na to externý HDD disk. Pre rýchle duálne zálohovanie dát z fotopasce sú vhodné inteligentné dátové úložiská (NAS).
Ďalším riešením, ako zálohovať dáta z fotopasce je cloudové úložisko. Jeho použitie má význam najmä vtedy, ak chcete dáta zdieľať na diaľku s väčším počtom ľudí. Výhodou je, že majú k záznamom z fotopasce okamžitý prístup všetci členovia tímu a môžu s nimi pracovať bez straty kvality. Vyžaduje sa však pripojenie na internet.
Poradové číslo fotopasce je dôležité aj pri zaznamenávaní jej GPS polohy. Tá je dôležitá pre následné priraďovanie záznamov z fotopasce ku konkrétnym lokalitám ako aj pre lepšiu orientáciu členov tímu alebo projektových partnerov. Okrem toho je GPS poloha fotopasce dôležitá aj pri jej prípadnom odcudzení a šetrení s políciou.
Súradnice s polohou fotopasce sa v teréne dajú zistiť a zaznamenať mnohými spôsobmi. Tým najjednoduchším je použitie GPS zariadenia alebo mobilného telefónu s GIS aplikáciou. Široko používaná je napr. bezplatná mobilná aplikácia QField odvodená z prostredia QGIS.
Poloha fotopascí a ich poradové čísla zobrazené v prostredí QGIS.
Fotky a videá z fotopasce sú stále len obrazový materiál, pre extrahovanie informácii, ktoré obsahujú, je potrebná ich digitalizácia.
Databáza dát z fotopasce sa prispôsobuje požiadavkám a účelu monitoringu. Najčastejšie sa jedná o tabuľku vo formáte .xls, ktorá obsahuje všetky informácie, ktoré sa pomocou fotopasce podarilo získať. Takto štrukturované dáta sa následne dajú použiť pre ďalšie analýzy.
Zdigitalizovaná databáza údajov z fotopasce.
Pre ešte systematickejšie spracovanie dát a podrobné analýzy, môžete použiť aj niektorý zo špeciálne vyvinutých softvérov.
Výber toho správneho záleží od typov analýz, ktoré chcete vykonávať, detailnosti výstupov, ktoré chcete dosiahnuť a tiež od schopností pracovať s pokročilejšími štatistickými metódami alebo písať zdrojový kód skriptov.
Viaceré programy vedia uľahčiť mnoho práce, ako napríklad na základe automatického rozpoznávania obrazu identifikovať zvieratá na fotkách. Dajte si však pozor, na akej vzorke boli modely trénované - je možné, že napríklad namiesto líšok a vlkov vám softvér trénovaný na faune severnej Ameriky rozpozná na zábere kojota. Ak je to možné, natrénujte si vlastný model na druhoch, ktoré budete najčastejšie identifikovať.
Ukážka prostredia platformy Wildlife Insights. V červenom rámčeku je automaticky detekované zviera (muntžak), v pravom stĺpci sú dodatočné informácie a ovládacie prvky (Zdroj: wildlifeinsights.org)
Tepelná mapa pohybov zveri v čase a priestore, vygenerovaná v platforme DeerLab na základe záznamov z fotopascí (Zdroj: deerlab.com).
Platforma WildID je trénovaná najmä na afrických zvieratách, preto bude identifikácia druhov žijúcich na Slovensku menej presná (Zdroj: wildid.app).
Pokročilejšie balíčky a skripty na štatistické spracovanie dát na mieru (vyžadujú sa znalosti programovacich jazykov R, alebo Python):
Príklady máp vytvorených pomocou funkcie detectionMaps. a) Počet pozorovaných druhov, b) Počet nezávislých pozorovaní vzorového druhu (Zdroj: researchgate.net).
Na požívanie knižnice camtrapML je potrebná znalosť programovacieho jazyku Python.
Pripojte sa k nám a buďte prvý, kto sa dozvie o nových tipoch, trikoch a novinkách v oblasti fotopascí. Môžete sa kedykoľvek odhlásiť, ale pochybujeme, že budete chcieť!
V GearCheckers sme nadšenci prírody s viac ako 10-ročnou skúsenosťou v používaní fotopascí. Aktuálne ich máme 97 rozmiestnených v teréne a naše rady a tipy sú založené na reálnych skúsenostiach, nie len na marketingových textoch.
Lukáš pracoval ako terénny mapovateľ a projektový koordinátor so zameraním na konektivitu krajiny a migráciu živočíchov. Momentálne sa venuje najmä fotografovaniu a filmovaniu prírody.
 Jakub posledných 15 rokov okrem návykov zvierat spoznával aj svet foto a video techniky a snažil sa posúvať kvalitu záberov. Hobby u neho postupne prerástlo do práce a dnes sa mu venuje naplno.