Zverejnené 16.03.2023
Zámerom každého človeka, ktorý používa fotopasce na monitoring zvierat, je zachytenie ich prirodzeného a nerušeného správania. Fotopasca je na tento účel azda najvhodnejším riešením, keďže môže pri správnom nastavení monitorovať zvolenú lokalitu 365 dní v roku takmer bez ľudskej prítomnosti. Aj napriek tomu ale môže fotopasca zvieratá vyplašiť. To je najčastejšie pripisované viditeľnému nočnému prísvitu. Sčasti je to samozrejme pravda, no keď sa nad celou vecou zamyslíme komplexnejšie, ľahko zistíme, že dôvodov prečo sa zver zľakne fotopasce, môže byť hneď niekoľko:
1. Vizuálny kontakt |
2. Ľudský pach |
3. Zápach elektroniky |
4. Cvaknutie IR filtra |
5. Nočný prísvit |
Fotopasca je umelý predmet, ktorý nepatrí do lesa a zvieratá to dobre vedia. Aj keď má väčšina fotopascí maskovací vzor a matnú povrchovú úpravu, každá musí pre správne fungovanie obsahovať aj panel nočného prísvitu, fotoaparát a pohybový senzor - a práve tieto časti môžu najčastejšie upútať pozornosť zvierat, alebo ich vyplašiť. Je to spôsobené tým, že sú lesklé a odráža sa od nich svetlo. Okrem základných komponentov fotopasce, ktoré sme vymenovali, môže pozornosť zvierat zaujať aj solárny panel použitý v solárnych fotopasciach.
Zvieratá si môžu fotopascu všimnúť kvôli odrazom svetla.
Vizuálne zaregistrovanie fotopasce môžeme najčastejšie pozorovať pri druhoch s dobre vyvinutým zrakom, ako sú vlk, rys alebo jeleň. Čiastočne sa tomuto problému dá predchádzať zamaskovaním fotopasce a jej umiestnením mimo zorného poľa pozorovaných zvierat.
Možno si to ani neuvedomíme, no od momentu, kedy fotopascu vybalíme zo škatule a prvý krát zanesieme do lesa, príde fotopasca do kontaktu s veľkým množstvom pachov. Najzásadnejší je samozrejme ľudský pach, ktorý na fotopasci zostane po našej manipulácii s ňou. Okrem samotnej fotopasce, zostáva istý čas náš pach aj na mieste, kde sme fotopascu nechali. Zvieratá preto môže vyplašiť už len to, že odhalia nedávnu prítomnosť človeka.
Tomuto problému sa veľmi nedá vyhnúť. Pomôže len dostatok času, ktorý uplynie od našej poslednej návštevy a manipulácie s fotopascou. Pomôcť zmyť ľudský pach však môže aj silný dážď alebo sneženie.
Nie je to ale len ľudský pach, ktorý môže zvieratá vyplašiť. Samotná elektronika má totiž taktiež špecifický zápach - stačí si poriadne pričuchnúť k novej fotopasci. Nám sa môže zdať, že tento zápach rýchlo vyprchá, no citlivý čuch zvierat ho môže odhaliť aj oveľa neskôr. Niektoré zvieratá vyplaší, iné môže naopak zaujať. Typickým príkladom sú medvede, ktoré fotopasce s obľubou skúmajú. V takých prípadoch je dobré mať fotopascu v ochrannom boxe.
Mohlo by sa zdať, že fungovanie fotopasce je úplne nehlučné. Predsa len však existuje jeden zvuk, ktorý môžeme z fotopasce počuť a ktorý vnímajú aj zvieratá - je ním cvaknutie IR filtra. Jedná sa o mechanicky ovládaný komponent, ktorý zabezpečuje verné podanie farieb na denných záberoch. Význam a princíp fungovania IR filtra sme podrobne rozobrali v článku ako funguje fotopasca.
Pri prepínaní medzi denným a nočným režimom môže zvieratá vyplašiť cvaknutie IR filtra (ružové sklíčko na fotke).
Na tomto mieste postačí, ak si uvedomíme že slabé cvaknutie, ktoré občas z fotopasce počuť, je spôsobené práve mechanickým pohybom IR filtra pri prepínaní medzi denným a nočným režimom. A práve to je zvuk, ktorý môže zaujať alebo vyplašiť zvieratá aj na väčšiu vzdialenosť (5 - 10 m). Platí to najmä pre plaché druhy zvierat, ako diviak alebo vlk.
V poslednom bode sa už dostávame k spomínanému nočnému prísvitu. Ten môže zvieratá vyplašiť najmä v prípade, že sa jedná o fotopascu s viditeľným nočným prísvitom. Dôvod je úplne jednoduchý - zvieratá vyplašia svietiace LED diódy.
Viditeľný nočný prísvit s vlnovou dĺžkou 850 nm.
Vplyv viditeľného nočného prísvitu na zvieratá sa veľmi nedá eliminovať. Fotopascu môžete umiestniť tak, aby nebola v zornom poli zvierat, alebo ju umiestniť ďalej od miesta ich predpokladaného pohybu. Najlepšie je však použiť fotopascu s neviditeľným nočným prísvitom.
Reakcia zvierat na fotopascu môže byť kombináciou viacerých faktorov. Líšiť sa môže nielen druh od druhu, ale aj jedinec od jedinca. Navyše v tomto smere môže hrať rolu aj lokalita - to ako veľmi sú v nej využívané fotopasce a aké s nimi majú zvieratá skúsenosti. Diviaky môžu napr. na fotopascu reagovať úplne inak na krmovisku s vysokým poľovníckym tlakom a úplne inak pri zbere bukvice v závere doliny, kde majú kľud.
Lukáš pracoval ako terénny mapovateľ a projektový koordinátor so zameraním na konektivitu krajiny a migráciu živočíchov. Momentálne sa venuje najmä fotografovaniu a filmovaniu prírody.
Jakub posledných 15 rokov okrem návykov zvierat spoznával aj svet foto a video techniky a snažil sa posúvať kvalitu záberov. Hobby u neho postupne prerástlo do práce a dnes sa mu venuje naplno.