Zverejnené 14.01.2022, Aktualizované 16.01.2023

  Lukáš Holásek

  Jakub Mrocek

Kam umiestniť fotopascu v teréne? Praktické rady a tipy

Ak ste si už prečítali nášho sprievodcu výberom fotopasce, alebo ste sa rozhodli vyskúšať niektorú z nami recenzovaných fotopascí, mohlo by vás tiež zaujímať pár tipov, ako a kam fotopascu umiestniť v teréne. Aj drobné detaily občas zavážia na výsledku. Treba si len opäť odpovedať na otázku, na aký účel chcete fotopascu používať.

V tomto článku sa dozviete, ako a kam umiestniť fotopascu pri pozorovaní zvierat:

• na zvieracích chodníčkoch
• pri zdrojoch vody
• pri brlohoch a norách

Pozorovanie zvierat

Asi najčastejším dôvodom, prečo sa mnohí z nás rozhodnú pre kúpu fotopasce, je túžba dozvedieť sa viac o dianí v prírode. Mnohé veci sú pred našimi očami v lese často skryté a s ich poodhalením nám pomôže práve fotopasca. Miesto, kam ju umiestniť, vyberáme väčšinou na základe pobytových znakov zvierat. To sú najmä stopy a trus, ale i zbytky srsti, koristi či prejavy značkovania alebo inej aktivity. Logicky sú pobytové znaky zvierat k videniu viac tam, kde sa zvierata najčastejšie zdržujú. A práve to sú miesta, na ktoré sa pozrieme bližšie.

1. Zvieracie chodníčky

Predstavujú miesta, po ktorých sa zvieratá pohybujú pri presunoch medzi miestom odpočinku a miestom, kam vychádzajú za potravou. V závislosti od terénu a frekvencie ich využívania, môže ísť o nenápadné cestičky až po hotové “diaľnice”, kedy je povrch doslova udupaný.

Zvieracie chodníčky predstavujú miesta, kde je pravdepodobnosť výskytu zvierat najvyššia.

Najlepším miestom, kde sa dajú zvieracie chodníčky pozorovať je tzv. ekotón - teda rozhranie dvoch biotopov. Pod týmto pojmom si môžete predstaviť napr. miesto, kde sa stretáva les a lúka.

Ekotón predstavuje kontaktnú zónu dvoch biotopov. V tomto prípade je to rozhranie lesa a lúky. Je to najlepšie miesto, kde hľadať pobytové znaky prezrádzajúce aktivitu zvierat.

Práve v tejto kontaktnej zóne sa dajú často ľahko dohľadať miesta, kadiaľ zvieratá najčastejšie prechádzajú. Potom už stačí sledovať trasu takéhoto chodníčka, vybrať správne miesto pre fotopascu a čakať. Avšak čím ďalej od ekotónu zájdeme, tým bude chodníček menej badateľný.

Cestička v ekotóne vydupaná jeleňou zverou.

Okrem ekotónu nájdeme chodníčky často aj v hrebeňových partiách či rôznych úžľabinách so strmým sklonom. Ak ste už našli pekný chodníček a je to pre vás to správne miesto, môžete svoje šance na úspech zvýšiť ešte tým, že nájdete miesto kde sa križuje 2 a viac chodníčkov naraz a vzniká tak akási lesná križovatka.

Ideálne miesto pre fotopascu je križovatka viacerých zvieracích chodníčkov.

Vhodné je všímať si taktiež topografiu krajiny (tvar a rozmiestnenie krajinných prvkov a reliéfu), zvieratá sa radi pohybujú skryte a vyhýbajú sa otvoreným priestranstvám. Na to často využívajú brehové porasty, remízky či stromoradia. Ak nájdete miesto, kde je takýto krajinný prvok najužší, sú vaše šance dostať niečo pred fotopascu o to vyššie.

Na obrázku môžete vidieť príklad, kde sa v jednom bode stretáva hneď niekoľko remízok. Šípky znázorňujú predpokladaný pohyb zvierat v remízke, oranžový kruh označuje ideálne miesto pre fotopascu.

V prípade, že sa rozhodnete fotopascou monitorovať zvierací chodníček, je vhodné umiestniť ju rovnobežne s ním, nie kolmo naň. Vyhnete sa tak záberom, kedy budú zvieratá prechádzať popred fotopascu od zadu. Pre pohybový senzor fotopasce tak bude tiež jednoduchšie registrovať pohyb zvieraťa, zvýšite šance že vám žiadny pohyb neunikne. Ako sme naznačili v úvode, po chodníčkoch sa zvieratá najčastejšie presúvajú z bodu A do bodu B, sú teda v pohybe a popred fotopascu väčšinou len prejdú. Nemusíte sa tak báť nastaviť aj kratší interval medzi jednotlivými zábermi. Podľa našich skúseností je optimálna hodnota 15 - 20 sekúnd. Fotopascu môžete nastaviť buď do fotorežimu, kedy je ideálne klasické nastavenie na 3 zábery v sérii, alebo do videorežimu s dĺžkou klipu 10 - 30 sekúnd. Prípadne kombinácia oboch režimov s dlhším intervalom 30 sekúnd až 1 minútu.

Na pozorovanie zvieracích chodníčkov je ideálne obdobie počas celého roka, aktivita sa však môže líšiť v závislosti od aktuálneho zdroja potravy v okolí či ročného obdobia.

2. Zdroje vody

Voda znamená život, inak tomu nie je ani v lese. Zvieratá veľmi dobre vedia, kde vodu hľadať a preto sú takéto miesta akousi stávkou na istotu, pokiaľ sa jedná o fotopascu. Môže sa jednať o malý pramienok alebo hotové lesné jazierko, každé takéto miesto skôr či neskôr nejaké zviera navštívi.

Miesta s vodou sú takmer zaručeným miestom úspechu, skôr či neskôr pri nich fotopasca nejaké zviera určite zachytí.

Nejedná sa pritom len o cicavce, často sa vám môže podariť pozorovať aj zaujímavé správanie vtákov.

Okrem uhasenia smädu vyhľadávajú zvieratá vlhké miesta aj z dôvodu kaluženia, či bahnenia. Je to správanie, pri ktorom sa váľajú v bahne s cieľom vytvoriť si na koži a srsti akýsi prirodzený repelent proti otravnému hmyzu. Je to taktiež spôsob, akým sa zvieratá v horúcich letných dňoch ochladzujú.

Kaliská môžete najčastejšie nájsť v lesných žlaboch a dolinkách na báze svahov, kam je voda vytláčaná z vyšších častí kopca. Taktiež ich môžete objaviť na okraji vodných tokov či stojatých vodných plôch. Chodníčky, ktoré sme si opísali vyššie, sú takmer vždy k videniu aj v miestach, kde sa pohyb zveri koncentruje kvôli vode. Kalisko vám pomôžu nájsť aj zabahnené stromy, o ktoré sa zvieratá po kúpeli s obľubou obtierajú. Na tie fotopascu rozhodne nedávajte.

Aktivitu zveri v blízkosti vody a bahnísk často prezrádzajú aj zabahnené stromy, o ktoré sa zvieratá po kúpeli šúchajú. Na tie fotopascu rozhodne nedávajte.

Fotopascu na takýchto miestach odporúčame nastaviť do videorežimu, s dĺžkou videa 30 sekúnd až 1 minúta. Ak neplánujete dianie pred fotopascou spájať do jedného uceleného videa, odporúčame zvoliť kratší interval 1 - 2 minúty. Zvieratá sa pri vode často zdržia niekoľko desiatok sekúnd, až minút. Naopak, ak sa chcete so zábermi podeliť aj s ostatnými formou videa, zvoľte interval čo najkratší (1 - 10 s) a prípadne zvážte použitie pamäťovej karty s väčšou kapacitou. Podarí sa vám tak zachytiť aj občasné perličky v správaní zvierat. Najskôr sa však vždy uistite, akú maximálnu kapacitu pamäťovej karty podporuje vaša fotopasca.

Rovnako ako pri pozorovaní chodníčkov, aj okolie zdrojov vody je vhodné pozorovať počas celého roka. Najvyššiu aktivitu však môžete očakávať v letných a jesenných mesiacoch.

Malá rada pri osádzaní fotopasce v blízkosti vody: myslite na možné zvýšenie hladiny, z vlastnej skúsenosti vieme, že sa tak dá prísť o nejednu fotopascu :-)

V záplavovom území treba rátať s kolísaním vodnej hladiny. V tomto prípade sme po fotopascu prišli neskoro, už bola pod vodou.

3. Brlohy a nory

Záležitosť najmä jarných a letných mesiacov. Najčastejšie môžete pri pobyte v teréne naraziť na nory jazvecov a líšok, občas sa dokonca môže jednať o ich spoločný brloh, kedy sa delí jazvec i líška o jeden príbytok. Žiaľ, stále častejšie to môže byť aj invázny druh, psík medvedíkovitý. Ten sa na naše územie dostal vplyvom človeka z kožušinových fariem. Podzemné príbytky nájdete najčastejšie vo svahu v kopcovitom teréne. Taktiež sa často nachádzajú na okraji remízok, lúk či polí. Občas sa však dajú nájsť aj v rovinatom teréne uprostred lesa.

Neobývaná líščia nora. Pavučiny v jej vchode a napadané lístie prezrádzajú, že momentálne nie je využívaná.

Rozlíšiť noru jazveca od nory líšky je pomerne jednoduché. Jazvece žijú často v rodinných skupinách, kedy jeden komplex nôr obýva hneď niekoľko jazvecov naraz. Najčastejšie sa jedná o rodinku s mláďatami. Vznikajú tak rozsiahle komplexy podzemných chodieb s mnohými východmi, ktoré na povrchu prezrádzajú veľké kopy hliny. Dokonca tu môžeme objaviť aj vetracie otvory. Takýmto jazvečím príbytkom sa hovorí aj "jazvečí hrad". Vo vyhrabanej hline môžeme pri jazvečích brlohoch takmer vždy pozorovať aj vstupnú chodbičku, v ktorej môžeme vidieť zbytky výstelky. Tú jazvec buď vyhrabal von, alebo naopak nanosil dnu. Väčšinou sa jedná o suchú trávu a lístie.

Jazvečie hrady sú často viac generačné, no nie každý rok musia byť jazvecmi obývané. Jazvece sa totiž často presúvajú medzi viacerými hradmi, v niektorom zimujú, v inom vyvádzajú mláďatá. Tak isto obývajú aj menšie, menej nápadné nory s pár vchodmi. Často sa pri jazvecoch zvykne hovoriť aj o tom, že obývaná nora musí mať vyčistený vchod, ktorý jasne prezrádza ich prítomnosť. Nie vždy to tak musí byť, z vlastnej skúsenosti vieme, že nám pri fotolove vykukol jazvec aj z nory, ktorá mala vchod kompletne zapadaný lístím.

Lístie napadané v nore ešte nemusí nutne znamenať, že ju jazvec momentálne neobýva. V tomto prípade vyšiel jazvec von z nory pod skalou, ktorá bola celá zapadaná lístím.

Líščie nory sú oproti tým jazvečím o niečo jednoduchšie, väčšinou majú len niekoľko vchodov (2 - 3), občas dokonca len jeden. Na rozdiel od jazvecov ich líšky neobývajú trvale, slúžia im len v období vyvádzania mláďat. To trvá približne od apríla do júna, v závislosti od nadmorskej výšky a lokálnych podmienok. Po zbytok roka líšky nory z času na čas síce navštevujú, no trvale sa v nich nezdržujú.

Nepoužívaná líščia nora pod koreňmi stromu.

Práve obdobie vyvádzania mláďať je najlepším časom, kedy môžete život pri nore pozorovať prostredníctvom fotopasce. Jazvece sú známe svojou nočnou aktivitou, no v tomto období sa najmä mláďatá vychádzajú čistiť a hrať pred noru ešte pred západom slnka. Krátko na to ich často nasledujú aj ich rodičia. Jazvece nie sú extra citlivé na pach ľudskej stopy v blízkosti nory, preto si môžete dovoliť zavesiť fotopascu aj do jej tesnej blízkosti. Naopak, líšky sú nevyspytateľné a často veľmi citlivé. Niekedy stačí prejsť okolo obsadenej nory s líščatami a ešte v ten večer ich môže líška preniesť na iné, bezpečnejšie miesto. Preto na to treba myslieť a konať vždy opatrne, pre líšky je toto obdobie už i tak dosť náročné a plné nástrah.

Líščatá hrajúce sa pri nore. V období vyvádzania mláďat je líška veľmi citlivá na ľudský pach a vyrušovanie v blízkosti nory, preto na to treba myslieť a správať sa ohľaduplne.

Pri pozorovaní života v okolí nôr odporúčame fotopascu nastaviť do videorežimu, s dĺžkou záznamu 1 - 2 minúty. Správne zvolený interval závisí aj v tomto prípade od toho, či chcete mať zachytené všetko dianie pred fotopascou, alebo vám stačí približný prehľad o aktivite. V prvom prípade teda môžete zvoliť krátky interval 1 - 10 sekúnd, v tom druhom pokojne i dlhší, 1 - 3 minúty. Ak chcete zachytiť tie najlepšie momenty zo správania zvierat, skvelým pomocníkom je funkcia “Smart IR”, ktorá sa postará o pokračovanie nahrávania videa aj po tom, čo sa naplní vami nastavený limit dĺžky videa. Práve pri brlohoch a norách túto funkciu rozhodne oceníte, nájdete ju napríklad vo fotopasci Browning Spec Ops Elite HP5. Aj v prípade sledovania diania v okolí brlohov je vhodné použiť vo fotopasci pamäťovú kartu s vyššou kapacitou. Najskôr sa však vždy uistite, akú maximálnu kapacitu pamäťovej karty podporuje vaša fotopasca.

To boli 3 tipy, kam v prírode zájsť, ak chcete čo najefektívnejšie využiť svoju fotopascu. Miest a situácii na pozorovanie diania v prírode je samozrejme ešte mnoho, stačí po lese chodiť s otvorenými očami a pozorne si všímať aj drobné detaily. Jednou z ciest, ktorou sa pri používaní fotopasce môžete taktiež vydať, je hľadanie pekných scén bez ohľadu na pobytové znaky zvierat. Sami tento spôsob často využívame. Úspech sa síce väčšinou nedostaví tak rýchlo ako na “horúcich” miestach, o ktorých sme písali vyššie, no čakať sa oplatí. Skôr či neskôr sa pred fotopascou vždy niečo ukáže. Ak vás zaujíma aj to, ako fotopascu najlepšie zamaskovať či zabezpečiť proti krádeži, prečítajte si aj náš ďalší článok.

Priebežne tiež testujeme stále nové modely, pozrite sa ktoré sú podľa nás aktúalne najlepšie fotopasce na našom trhu.