Zverejnené 28.7.2026

Ako prežiť útok medveďa: čo naozaj zachránilo napadnutých

Od roku 2021 sme zdokumentovali 56 útokov medveďa na človeka na Slovensku. Každý prípad sme dohľadali do hĺbky a pri 54 z nich sa zachovali doslovné výpovede napadnutých a svedkov: čo videli, čo počuli, čo urobili a čo sa dialo potom. Pokiaľ vieme, nikto iný na Slovensku ani v Európe takýto súbor výpovedí pokope nemá.

Keď tie výpovede položíte vedľa seba, útok medveďa prestane byť abstraktnou hrozbou a rozpadne sa na konkrétne sekundy. A z tých sekúnd vychádzajú tri zistenia:

  • Medveďa takmer nikdy nevidíte prísť. Tam, kde poznáme vzdialenosť prvého spozorovania, je to najčastejšie 0 až 5 metrov.
  • Samotný útok trvá sekundy. Opakované trhanie je v našom zázname výnimkou.
  • V 40 z 56 prípadov medveď po krátkom kontakte sám odišiel. Nikto ho nemusel odháňať.

Inak povedané, prežiť útok medveďa väčšinou znamená prežiť jeho prvé sekundy. V článku rozoberáme, ako tieto sekundy vyzerajú a čo v nich ľuďom reálne pomohlo.

Medveď hnedý takmer celý skrytý v hustom zelenom poraste, pomedzi lístie vidno len uši a oko.
Väčšina útokov v našom zázname sa začala presne takto: medveď pár metrov od človeka, ktorý o ňom ešte nevie.

Prečo sa útoky dejú, kedy a komu, rozoberáme v prehľadovom článku o útokoch medveďov na Slovensku.

Koľko medveďov na Slovensku žije a kde sa vyskytujú, nájdete v článku Medvede na Slovensku. Ako sa stretu vyhnúť a čo robiť, keď medveďa uvidíte včas, vysvetľujeme v praktickom návode pri stretnutí s medveďom. Tu riešime, čo sa deje, keď už sa to deje.

Sekunda nula: medveďa nevidíte prísť

Roman Noga montoval v júni 2021 zábradlie na chodníku v Šútovskej doline, keď skrížil cestu medvieďatám. Medvedicu zbadal, až keď stála pár krokov od neho: „Bol asi päť metrov odo mňa. Začal revať, pozrel na mňa a hneď po mne vyštartoval.“ (archív wolf.sk)

V našom zázname je päť metrov skôr nadpriemerná vzdialenosť. Z deviatich prípadov, v ktorých sa dá doložiť vzdialenosť prvého spozorovania, je šesť v pásme 0 až 5 metrov. Muža v Dúbravách medvedica zrazila zozadu skôr, než ju vôbec zaregistroval. Aj vo výpovediach bez presného údaja sa opakuje rovnaký motív:

  • „Zrazu vybehol, skočil mi na brucho a na ruku,“ opísal útok pri Liptovskej Kokave hubár, ktorý medvedicu vo vysokej tráve nevidel a pre hukot rieky ju ani nepočul. (tvnoviny.sk)
  • „Veď keď z ničoho nič vyletí medveď. Bola to chvíľa. Vybehol na mňa, padol som na brucho a v tom momente sa ku mne dostal,“ hovorí hubár z Malinovej. (noviny.sk)
  • „Dnešnú medvedicu som vyrušil, ale vôbec som netušil, že tam je,“ povedal Ján Kubica, na ktorého pri Kanianke medvedica vyskočila z vysokej trávy asi desať metrov od neho. (ta3.com)
  • „Išli sme po chodníku a zrazu sme počuli medvieďa, obzreli sme sa a už nás napadla,“ opísal Michal útok pri Hriňovej, pri ktorom medvedica ťažko doráňala jeho kamaráta Igora a jemu pohrýzla ruku. (noviny.sk)

Výpovede a obhliadky konkrétnych miest ukazujú aj príčiny, pre ktoré ľudia medveďa nezaregistrovali včas:

  • hustá mladina, v ktorej nedovidíte na pár metrov (obhliadka ŠOP SR po útoku na bežca vo Valčianskej doline potvrdila „zníženú prehľadnosť terénu s výskytom mladého bučinového lesa“),
  • vysoká tráva (Liptovská Kokava, Kanianka, Hybe 2025),
  • hukot rieky alebo potoka, ktorý prehluší varovné fučanie (Liptovská Kokava podľa zásahového tímu; hučiaci potok spomína starosta aj pri smrteľnom útoku v Liptovskej Lúžnej),
  • útok zozadu (Dúbravy, Stráňavy),
  • terénny zlom.
Medveď hnedý sa brodí perejami horského potoka.
Hučiaca voda maskuje zvuk na obe strany: vy nepočujete medveďa a medveď nepočuje vás. Pri toku sa odohrali útoky pri Liptovskej Kokave aj Liptovskej Lúžnej.

Na Želobudzskej skale sa medveď za desať sekúnd vydriapal spod brala k turistom, ktorí o ňom do poslednej chvíle nevedeli: „Prichádzali sme na vrchol z jednej strany kopca a medveď bol na opačnej, takže nás určite nepočul. Keď ma zbadal na brale, vtedy vyštartoval,“ povedal napadnutý Tomáš pre HIKING.SK.

Bežci: nulový čas na oboch stranách

Osem z 56 prípadov sa týka bežcov. Nie je to náhoda. Bežec je rýchly, tichý a sám: medveďovi nedá žiadny čas na detekciu a sebe žiadnu vzdialenosť na reakciu. Vo Valčianskej doline skončil bežec po útoku medvedice v kritickom stave. Bežca pri Liptovskom Jáne medvedica prenasledovala a opakovane mu hrýzla do lýtka, keď sa pokúšal vyliezť na strom.

Ak v lese behávate, praktické dôsledky týchto ôsmich prípadov sme rozobrali v článku o medveďoch a behu v lese.

Muž, ktorého v roku 2026 napadli medvede pri Stráňavách, mal za sebou dve hodiny behu a do kopca práve kráčal: „Asi po dvadsiatich metroch som započul za sebou nejaký hluk, ako keď pes vrčí. Obzrel som sa a boli tam tri veľké medvede, z toho jeden bežal smerom ku mne, akoby odzadu.“ (Žilinský večerník) Keď medveďa prvýkrát zaregistroval, zviera už bežalo k nemu.

Výpad a kontakt: sekundy, nie minúty

Ako dlho trvá samotný útok? Ľudia, ktorí ho zažili, sa zhodujú prekvapivo presne.

„Samotný útok trval možno 30 až 60 sekúnd,“ hovorí bežec zo Stráňav. Tomáš zo Želobudzskej skaly, ktorého medveď napadol v dvoch vlnách, povedal: „Ani nie ten útok, trvalo to pár sekúnd, prvý aj druhý raz, ale to dvadsaťminútové čakanie“ na vrtuľník bolo podľa neho horšie. Michaela Sedláčková, ktorá vidlami odháňala medveďa od syna, útok opísala slovami: „To boli sekundové záležitosti.“

Kontakt má v zázname typický priebeh: zrazenie na zem a niekoľko zahryznutí, najčastejšie do stehien, lýtok, ramien a rúk. Vážne poranenia hlavy a krku tvoria menšinu, no patria k najzávažnejším. Eriku z Hradišťa medvedica skalpovala a dohrýzla jej krk a plece. Rany jej zašili približne deväťdesiatimi stehmi. V troch zo štyroch smrteľných prípadov bolo príčinou poranenie krku alebo prerušená tepna.

V niekoľkých prípadoch mal útok dve vlny: medveď kontakt prerušil, stiahol sa a po chvíli zaútočil znova. Na Želobudzskej skale stihli muži medzi dvoma vlnami zavolať na tiesňovú linku. V Jakubovanoch medvedica po kriku muža odišla, ale vrátila sa, lebo jej mláďatá zostali v sade na slivkách. Pri Kvačanoch medveď od lesníka Martina Jambricha odišiel, keď lesník znehybnel; autá na ceste ho však vytlačili späť do svahu a zaútočil druhýkrát.

Opakované hryzenie a trhanie je výnimkou. V našom zázname sa objavuje najmä pri útoku vo Valčianskej doline v roku 2022, kde sa medvedica k ležiacemu bežcovi dvakrát vrátila: „Medveď ho napadol dokopy tri – krát. Prvý krát mu zaútočil na tvár a hlavu, následne k ležiacemu prišiel ešte dva krát a pohrýzol mu celé telo, ruky, nohy aj trup,“ uviedla Horská záchranná služba. Muž skončil v umelom spánku, ale prežil.

Prečo pri útoku rozhodujú sekundy, ukazuje prípad z Hýb. V októbri 2024 tam zbierala huby šestica príbuzných, každý však hľadal sám. Medveď pri krátkom kontakte zasiahol mužovi „jednu z hlavných tepien dolnej končatiny“, ako uviedla hovorkyňa leteckých záchranárov (hlavnydennik.sk). Brat k nemu pribehol a rodina okamžite začala s oživovaním, napriek tomu zomrel v priebehu minút. Skupina môže človeka chrániť len vtedy, keď sa drží pokope a dáva o sebe vedieť. Keď sa šesť ľudí rozíde po lese, v rozhodujúcich sekundách je každý sám.

Koniec útoku: medveď väčšinou odíde sám

Toto je z nášho pohľadu najdôležitejšie číslo celého článku: v 40 z 56 zdokumentovaných útokov medveď po krátkom kontakte sám odišiel bez spreja, výstrelu či iného zásahu.

Tento priebeh zodpovedá obrannému útoku. Medveď neútočí, aby získal korisť, ale aby odstránil hrozbu, najčastejšie po prekvapení zblízka alebo pri obrane mláďat. Keď človek prestane pôsobiť ako hrozba, v mnohých prípadoch sa útok skončí. Vo výpovediach sa tento moment opakuje:

  • „Napadnutý robil krik, potom od neho odišla,“ napísala o útoku v Dúbravách starostka Elena Grňová. (lesmedium.sk)
  • „Keď som prestal kričať a hral mŕtveho, snažil sa ma ešte prevrátiť na chrbát. Podarilo sa mi ostať na bruchu a potom odišiel,“ hovorí bežec zo Stráňav.
  • „Nato sa ozvalo mladé a zhora prebehlo cez chodník. Stará ma vtom momente pustila a bežala za ním,“ opísal koniec útoku v Bobroveckej doline turista Peter Jankovič. (myorava.sme.sk)

V 10 prípadoch medveď sám neodišiel. V siedmich z nich útok ukončila streľba. V Závažnej Porube medveďa odplašilo trúbenie áut a krik ľudí, v Sučanoch sa napadnutý prebil cez diaľničné oplotenie, za ktoré ho medvedica nenasledovala. V Demänovskej doline zostal medveď pri tele ženy, ktorá počas úteku pred ním spadla do žľabu (oficiálne zomrela následkom pádu, nie kontaktu). V zvyšných šiestich prípadoch sa informácia o konci útoku nedostala do žiadneho zdroja.

Toto číslo nie je dôvodom na ľahkovážnosť. Svedčí o tom každá výpoveď v tomto článku. Zároveň vyvracia predstavu, že útok medveďa automaticky znamená smrť. Väčšina nami zdokumentovaných prípadov sa skončila tým, že medveď jednoducho odišiel. Cieľom napadnutého je prežiť sekundy, kým sa tak stane, s čo najmenšou škodou na hlave a krku.

Čo ľudí naozaj zachránilo

Pri všetkých 56 útokoch sme si zaznamenali, ako sa útok skončil a čo napadnutým preukázateľne pomohlo. Možnosti uvádzame podľa toho, ako často sa v zázname objavujú.

Krik, najlepšie od druhého človeka

Krik bol najčastejšou doloženou reakciou, po ktorej medveď útok prerušil. „Kričal som, ešte som si jazvečíka schoval, začali sme kričať, tak ušla,“ opísal koniec útoku lesný robotník pri Nedožeroch-Brezanoch. ŠOP SR to potvrdila aj oficiálne: „Po kriku lesných robotníkov útok prerušila a z miesta ušla.“ (pravda.sk) Pri Partizánskej Ľupči otcov rev prerušil útok medveďa na jeho osemročnú dcéru: „Prvýkrát som doňho zreval, medveď sa otočil a začal po chodníku utekať preč.“ (tvnoviny.sk) Krik ukončil alebo prerušil útok aj v Dúbravách, Hornej Vsi, Jakubovanoch a pri Hradišti, kde kričala napadnutá aj jej manžel.

Krik však nefunguje vždy. Bežec zo Stráňav má opačnú skúsenosť: „Kričal som na medveďa, aby ma nechal, ale to ho ešte viac provokovalo.“ Pri Šútove v roku 2025 syn na medvedicu kričal márne, kým útočila na jeho otca. V prípadoch, v ktorých krik zabral, často kričal druhý človek alebo skupina: do situácie tým pre útočiaceho medveďa pribudla nová hrozba. Aj preto je skupina, ktorá zostane pokope, vo výhode oproti ľuďom roztrúseným po lese.

Ľahnúť si, kryť krk a prestať sa hýbať

Ak už došlo ku kontaktu s medveďom, vo výpovediach sa opakuje rovnaký postup: ľahnúť si na brucho, dať ruky na zátylok a nehýbať sa. Erika z Hradišťa poskytla jediný rozhovor rok po útoku, po česky pre CNN Prima NEWS: „V duchu jsem si říkala, že hlavně musím přežít.“ Muž z obce, ktorý priebeh útoku poznal, jej polohu opísal takto: „To bolo asi veľké šťastie, snažila sa tak chrániť.“ (pravda.sk) Prežila.

Bežec zo Stráňav si ľahol podvedome a kryl si zátylok a krk. Medvedica ho hrýzla do predlaktia, ramena, chrbta a zadku, teda do miest, ktoré sa zahoja. Keď stíchol, pokúsila sa ho prevrátiť na chrbát, nepodarilo sa jej to a odišla. Podobný priebeh opísal Tomáš zo Želobudzskej skaly: „Medveď ma chcel aj prevrátiť, keď som bol v tejto polohe, ale sa mu to nepodarilo a keď som sa nehýbal, odišiel.“ Lesník Martin Jambrich pri Kvačanoch povedal: „Prestal som sa hýbať a medveď odbehol dole na cestu.“

Mechanizmus je rovnaký ako pri celom obrannom útoku: ležiaci a tichý človek prestáva byť hrozbou. Medvede sa vo viacerých prípadoch pokúsili ležiaceho prevrátiť, a keď sa im to nepodarilo, odišli.

Čokoľvek medzi hlavu a zuby

Nikto z napadnutých nemal čas vyberať si obranný prostriedok. Ľudia použili to, čo mali v ruke alebo na chrbte. Aj obyčajný predmet im pomohol chrániť hlavu a krk.

Batoh. Tomáš na Želobudzskej skale absolvoval krátko predtým v práci školenie zásahového tímu: „Pritiahol som si ho, skrčil sa a batoh si vytiahol ku hlave, aby som mal chránený krk a držal si ho oboma rukami. Vtedy ma pohrýzol do oboch ramien, a keď som sa prestal hýbať, odišiel.“ Batoh mu kryl zátylok a medveď ho pohrýzol do ramien, nie do krku.

Prútený košík. Jánovi Kubicovi pri Kanianke spadol pri zrazení na zem košík priviazaný na batohu priamo na hlavu a krk. „Ten košík mi odhryzla na krku. By mi zahryzla asi do hlavy,“ povedal pre TV JOJ. (dobrenoviny.sk) Lekárka mu zašila sedemnásť rán. Prežil.

Trekingové paličky. Peter Jankovič v Bobroveckej doline spadol dozadu na batoh a medvedicu držal od tela paličkami: „Takto mala prístup len k mojim nohám, lebo paličkami som do nej pichal.“ Útok ukončilo až mláďa, ktoré prebehlo cez chodník. Paličky ale rozhodli o tom, že zranenia zostali na nohách.

Vidly. Na farme v Háji odháňala Michaela Sedláčková medveďa od dvadsaťročného syna: „Čo na farme zoberiete ako prvé na nejakú obranu, no vidly. Keď som doňho zabodla, to sa odrazilo ako z pneumatiky.“ (spravy.stvr.sk) Keď sa medveď oboril na ňu, držala vidly pred sebou ako štít. Tento prípad má v zázname jedinečnú dohru: o dva mesiace neskôr zrazilo auto medveďa poldruha kilometra od farmy a preparátor našiel na jeho kožušine zahojené rany po vpichoch ostrým predmetom. Je to jediný prípad v celom našom zázname, pri ktorom bola totožnosť útočníka fyzicky potvrdená.

Sekera. Peter z Belej čelil opakovaným nábehom medvedice: „Schoval som sa za strom, a vždy keď útočila, tak som jej zaťal do hlavy. Keby som nemal tú sekerku, tak ma tam zabije.“ (zilinak.sk) Po druhej alebo tretej rane sa otočila a odišla aj s mláďatami. Vyviazol bez zranenia.

Z týchto prípadov nevyplýva, že máte nosiť vidly. Ukazujú však, aké dôležité je pri kontakte chrániť hlavu a krk tým, čo máte poruke. Batoh na chrbte je pritom pasívnou ochranou, ktorú máte so sebou tak či tak.

Sprej: rozhoduje, či ho stihnete vytiahnuť

O obranných sprejoch sa po útokoch často diskutuje bez údajov o presnom priebehu. V našom zázname nie je jediný prípad, keď by sprej použitý včas, pred kontaktom, zlyhal.

Prípady označované ako „zlyhanie spreja“ však prebehli inak. Pri Hriňovej prišiel útok prekvapivo zozadu a spreje použili až vtedy, keď medvedica drásala Igorovu tvár. Hovorkyňa Lesov SR to opísala slovami „obranný účinok sa ale nedostavil a medvedicu to nezastavilo“ (teraz.sk). Pri Belej sú verzie priebehu sporné. Podľa interpretácie záznamu z fotopasce prišla najprv sekera a sprej až na ustupujúce zviera. Sám napadnutý priznal, že v šoku nevedel sprej nájsť: „Mal som aj sprej na medvede, nevedel som, na ktorej strane ho mám, to je šok.“ (noviny.sk) Fotograf vo Fačkove mal sprej pri sebe, ale z troch metrov ho jednoducho nestihol vytiahnuť.

V zázname máme jediné jednoznačne zdokumentované úspešné použitie spreja: Šútovo 2025. Medvedica tam útočila na otca a potom zhodila zo skaly syna, ktorý ho prišiel brániť: „Oco potom dobehol, použil sprej a ona ušla,“ opísal syn pre tnlive.sk. Sprej zaúčinkoval okamžite a medvedica odišla, hoci útok už prebiehal.

Otázka teda z nášho pohľadu nestojí „funguje sprej na medveďa“, ale „viem ho vytiahnuť za sekundu“. Sprej uložený v batohu pri útoku z piatich metrov pravdepodobne nestihnete použiť. Šancu použiť ho včas máte, ak ho nosíte v ruke alebo v puzdre na popruhu, ktoré viete otvoriť naslepo.

Lukáš z GearCheckers sa pred rokmi na hrebeni ocitol pätnásť metrov od medvedice a situáciu zvládol vďaka spreju. Odvtedy ho nosíme tak, aby sme ho vedeli vytiahnuť bez pozerania. Ktoré spreje obstáli v našom teste a ako ich nosiť, rozoberáme v teste sprejov na medveďa.

Strelná zbraň: ukončuje útoky, ale nie spoľahlivo a nie pre každého

Strelná zbraň bola použitá v desiatich prípadoch, takmer výlučne poľovníkmi, lesníkmi a ľuďmi, ktorí ju nosia pracovne. Štyri medvedice pri sebaobrannej streľbe zahynuli.

Záznam však ukazuje aj druhú stranu: výstrel útok nezastaví spoľahlivo. Pri Višňovom postrelený medveď útok neprerušil, otočil sa na strelca a pohrýzol mu ruku. Pri Očovej v roku 2025 správca vystrelil, minul a medvedica ho napriek výstrelu napadla. Pri Hrboltovej nezastavili útok na otca ani jeho vlastné výstrely. Medvedicu usmrtil až syn streľbou z bezprostrednej blízkosti. Poľovník pri Liptovskej Porúbke v roku 2026 opísal, ako medvedica ignorovala varovný výstrel, zrazila ho na zem a on strieľal zo zeme bez mierenia, až kým nevyprázdnil zásobník.

Uvádzame to pre úplnosť, nie ako odporúčanie. Pre ľudí, ktorí zbraň nenosia, sú podstatné ostatné možnosti opísané vyššie.

Čo v zázname zlyhalo: útek a strom

Útek je prirodzenou reakciou a v zázname sa objavuje častejšie než ostatné reakcie. Keď sa však medveď rozhodol človeka prenasledovať, útek nepomohol: v Sučianskej doline muža „zviera dobehlo“, pri Liptovskom Jáne medvedica bežca dostihla a opakovane mu hrýzla do lýtka, keď sa pokúšal vyliezť na strom, a v Demänovskej doline sa útek skončil pádom do žľabu a smrťou. Medveď je na krátkej vzdialenosti rýchlejší ako človek a vie liezť na stromy. Riziko dokladajú aj tieto tri prípady z nášho záznamu.

Mladý medveď hnedý vyliezol na strom a drží sa kmeňa.
Medvede lezú po stromoch rýchlo a s istotou. Strom preto nie je úniková cesta, čo potvrdil aj prípad z Liptovského Jána.

Čo robiť pri útoku medveďa: poradie, ktoré vychádza z údajov

Zhrňme možnosti do poradia, ktoré nám vychádza z údajov. Každý útok bol iný, preto ho berte ako súhrn toho, čo napadnutým v našom zázname pomohlo, nie ako univerzálny návod:

  1. Najčastejšie sa útok skončil tým, že medveď sám odišiel. Vaším cieľom nie je medveďa poraziť, ale prežiť sekundy, kým odíde, s chránenou hlavou a krkom.
  2. Ak medveďa vidíte nabiehať a máte sprej v ruke, použite ho. V zázname nemáme prípad, v ktorom by včasné použitie zlyhalo. Sprej uložený mimo dosahu pravdepodobne nestihnete použiť.
  3. Ak dôjde ku kontaktu, ľahnite si na brucho, rukami a batohom si kryte zátylok, zostaňte ticho a nehýbte sa. Tento postup opisujú preživší z Hradišťa, Stráňav, Želobudzskej skaly aj Liptovskej Anny.
  4. Ak sú pri vás ďalší ľudia, ich krik môže útok prerušiť. Krik druhého človeka alebo skupiny útoky preukázateľne prerušoval. Krik samotnej obete počas kontaktu mal zmiešané výsledky.
  5. Neutekajte a nelezte na strom. Prípady, v ktorých to ľudia skúsili proti odhodlanému medveďovi, sa neskončili dobre.

Prevenciu útoku podrobne rozoberáme v samostatnom článku čo robiť pri stretnutí s medveďom.

Poznámka k tomu, ako s výpoveďami pracujeme

Všetky citáty v tomto článku preberáme v znení, v akom vyšli v pôvodných zdrojoch, vrátane hovorových tvarov. Jediný rozhovor Eriky z Hradišťa vyšiel po česky, preto sme ho nechali v češtine. Uvádzame len mená, ktoré médiá publikovali. Ak si napadnutí želali anonymitu, rešpektujeme ju.

Výpovede tiež ukázali, že spomienky sa časom menia. Lesník, ktorého medveď napadol pri Kvačanoch, deň po útoku opisoval približne stokilogramové zviera spozorované z pätnástich metrov. V rozhovore o dva roky neskôr už uvádzal hmotnosť do 150 kilogramov a vzdialenosť tridsať metrov. Takýto posun je pri spomienkach na extrémny stres prirodzený. Preto v celom článku prednostne citujeme výpovede z prvých dní po útoku.

Čo si z toho odniesť

Útok medveďa trvá sekundy. Pri obrannom útoku medveď zvyčajne nehľadá korisť, ale snaží sa odstrániť hrozbu. V 40 z 56 zdokumentovaných útokov po krátkom kontakte sám odišiel. Ľuďom v týchto sekundách najčastejšie pomohol krik druhých, ľahnutie si na brucho s chránenou hlavou a krkom, ochrana hlavy predmetom, ktorý mali poruke, a sprej, ak ho stihli použiť včas.

Ak sa chcete o téme dozvedieť viac, všetky doložené prípady od roku 2021 aj s rozborom okolností nájdete v článku o útokoch medveďov na Slovensku, aktuálne rozšírenie medveďov a mapu útokov v článku Medvede na Slovensku a praktickú prípravu v návode pri stretnutí s medveďom a teste sprejov na medveďa.

Chcete vedieť viac o outdoorovom vybavení?

Pripojte sa k nám a buďte prvý, kto sa dozvie o nových tipoch, trikoch a novinkách v oblasti outdoorového vybavenia. Môžete sa kedykoľvek odhlásiť, ale pochybujeme, že budete chcieť!

Chcem dostávať novinky!

O autorovi

Jakub Mrocek

Jakub Mrocek

Jakub posledných 15 rokov okrem návykov zvierat spoznával aj svet foto a video techniky a snažil sa posúvať kvalitu záberov. Hobby u neho postupne prerástlo do práce a dnes sa mu venuje naplno.