Zverejnené 08.03.2023, Aktualizované 16.03.2023
Jakub MrocekVideo z fotopasce: Čo robili bobry v zime?
Na jednom z mojich obľúbených miest pri vode som si všimol zvýšenú aktivitu bobrov - hlavne poďla ohryzených stromov. Aj keď som bobry často pozoroval popri čakaní na iné zvieratá, nikdy som ich podrobne nesledoval. Rozhodol som sa, že sa pomocou fotopasce pokúsim bližšie preskúmať ich správanie v zimnom období.
Nakoniec sa mi na záberoch podarilo pozorovať ako bobor obhrýza stromy a ako si trochu nemotorne ale predsa poradí s tým ako ich pritiahnuť až k vode. Následne sa na konárikoch kŕmi už celá bobria rodinka. Fotopasce zachytili aj niekoľko zaujímavých okamihov, kedy sa bobor pokúšal dvoriť samici aj ako sa bobrí párik objíma a vzájomne si čistí srsť.
Bobor európsky, alebo bobor vodný (lat. Castor fiber) má prevažne nočnú aktivitu. Preto bola väčšina záberov z fotopasce čiernobiela. Zopárkrát sa pred niektorou z fotopascí objavil aj cez deň, dokonca v peknom svetle, ale išlo skôr o výnimky.
Čím sa bobor živí a prečo hryzie stromy?
Bobry sú bylinožravce, ich hlavnou potravou sú listy, drevnaté stonky, kôra stromov a vodné rastliny. Počas roka sa zloženie ich jedálnička mení. Kým v lete majú dostatok čerstvej vegetácie, počas zimy väčšinu energie získavjú z kôry stromov. Pri žraní si držia potravu v relatívne malých predných labkách a pomocou veľkých predných zubov si z nej obratne odhryzujú.
Čerstvé konáriky sú obľúbenou potravou bobra. Foto: Tibor Bédi
A to je práve hlavný dôvod, prečo obhrýzajú stromy - keď spadnú na zem, dostanú sa ku kôre po celej dĺžke kmeňa a tiež k jemnejším konárikom v korune stromu. Celé konáre si na zimu odtiahnu do vody, kde ich uskladnia v bahnitom dne. Pod vodou je stála nízka teplota, ktorá uchováva v dreve potrebné výživové hodnoty. Konáre zo stromov zároveň využíva bobor na stavbu a opravu svojich hrádzí.
Tým, že bobor zhrýza celé stromy, ktoré rástli v zápoji a vytvárali tieň, vznikajú v brehových porastoch presvetlené medzery. Čím viac svetla sa následne na rastliny a mladé stromy v podraste dostane, tým rýchlejšie rastú. A o to viac potravy bude mať bobor v budúcnosti.
Ako som pozoroval bobry pomocou fotopascí
Pri hľadaní najlepších miest pre osadenie fotopasce som si všímal hlavne znaky aktivity bobrov - takzvané pobytové znaky. Najvýraznejšie boli, samozrejme, veľké ohlodané stromy. Našiel som aj cestičky, ktorými chodia v noci hľadať potravu a tiež ich obľúbené miesta, kde žerú.
Čerstvo obhryzené stromy prezrádzali nedávnu aktivitu bobrov.
Cestička cez zmladenie, kadiaľ sa bobry dostávali za potravou.
Veľa konárikov očistených od kôry prezrádzalo, že práve na toto miesto chodia bobry konzumovať potravu.
Viacero mladých stromov vedľa seba, ktoré zhrýzol bobor.
Keďže sú bobry stredne veľké zvieratá (dospelý bobor váži cca 15 - 30kg), umiestňoval som fotopasce približne na 2-4 metre od miesta, kde som predpokladal ich pohyb. Táto vzdialenosť závisela aj od uhlu objektívu vo fotopasci a od výslednej kompozície záberu, ktorý som chcel dosiahnuť.
Fotopasce som umiestňoval asi 2 - 4 metre od miest, kde sa pohybovali bobry.
Vo fotopasciach som nastavil nízku alebo strednú citlivosť PIR pohybového senoru, ktorá bola vzhľadom na kratšiu vzdialenosť dostatočná a zároveň som sa vďaka tomu vyhol falošným poplachom.
Pri kontrole fotopascí som väčšinou našiel nočné zábery.
Na monitorovanie bobrov som použil fotopasce Browning Spec Ops Elite HP4, BolyGuard SG2060-T, Wachman Solar, Wachman Alfa a Wachman Mini. Počas 36 dní vzniklo 118 záznamov, z toho 97% bolo nočných a iba 3% bolo denných. Podla analýzy časov, kedy záznamy na fotopasciach vznikli, boli bobry najaktívnejšie od 22 hodiny večer do 3 hodiny ráno.
Bobor za svetla bol skôr výnimkou.
Bolo zaujímave pozorovať, že bobry začali obhrýzať viacero stromov vedľa seba takmer naraz, ale iba niektoré z nich aj dokončili a zhrýzli úplne. Ostatné ostali stáť. Budem danú oblasť aj naďalej sledovať a možno sa postupne dozviem viac o ich živote.
Okrem toho sa na danej lokalite vyskytla aj vydra, ktorej sa budem venovať najbližšie obdobie. Chcel by som zistiť či išlo o náhodný výskyt migrujúceho jedinca, alebo je to dôkaz stálej populácie.
